| |||
 | 2010 – rok prasknutia bublín
02.01.2010 21:54 Rok 2010 by sa mohol niesť v znamení dvoch hlavných tém: deflácie a rizikovej averzie. Obe tieto témy pôsobia na pokles cien ako tovarov, tak aj aktív. Tento tlak sa ďalej prenáša na ekonomický rast a bude tak pôsobiť na pokles HDP krajín aj napriek silným ekonomickým stimulom, ktorých efekt bude pomaly vyprchávať. Táto téza preto prudko kontrastujte s bežnými očakávaniami, ktoré hovoria o postupnom oživení, ekonomickom raste a obáv z vysokej inflácie. V tomto článku si detailnejšie rozoberieme makroekonomické dôvody uvedenej tézy. Deflácia Aj napriek gigantickej expanzívnej monetárnej politike sme stále v deflácií. Deflácia znamená znižovanie množstva peňazí v obehu; často sa však zamieňa a pokles cenovej hladiny, čo je iba jej symptómom. Pri deflácií spotrebitelia a firmy splácajú svoje úvery, čo zmenšuje množstvo peňazí v obehu, zmenšuje ekonomický rast a pôsobí na pokles cien. Nasledujúci obrázok ukazuje trend poklesu objemu úverov firiem v USA: Komerčné úvery poklesli podľa posledných dát za rok o 17%. Podobný vývoj zaznamenávajú aj spotrebiteľské úvery. Výsledkom je teda silný pokles úverovej aktivity, znižovanie množstva peňazí v obehu a tlak na znižovanie ekonomického rastu, keďže ekonomika si hľadá svoju rovnovážnu úroveň. napríklad pokles cien domov v USA je prirodzenou reakciou na stav, kedy za 5 rokov bola vybudovaná až 15-ročná zásoba domov. Hľadanie rovnovážnej úrovne je však narušené ekonomickými stimulmi vlád , ktoré sa snažia kompenzovať a vyrovnávať tento prepad, čo sa im dočasne darí odsúvaním problémov do budúcnosti za cenu silného zadlženia (príklad stratenej dekády Japonska). Preto prepad cien statkov nie je až taký silný ako by prirodzeným správaním bol. Rovnako obrovské injekcie peňazí centrálnymi bankami do komerčných bánk nemajú veľký efekt na rast cien, keďže banky komerčné banky peniaze do reálnej ekonomiky nepožičiavajú kvôli obavám z kulminácie svojich rizík. Peniaze do reálnej ekonomiky nevstupujú a preto nevytvárajú inflačné tlaky. Až potom, keď sa na predošlom grafe otočí krivka do hora, až potom začnú v ekonomike prevládať inflačné tlaky. Nateraz a predpokladáme, že ešte dosť dlhú dobu tento problém nehrozí. To, že inflácia skutočne nehrozí ukazuje priložený graf:
Okrem oficiálnej inflácie (modrá) vidíme aj dôležitejšiu reálnu infláciu odzrkadľujúcu pokles cien nehnuteľností v americkej ekonomike. Vidíme, že pokles cien sa odrazil odo dna, avšak ceny v ekonomike stále pokračujú v prepade. Jediný rastúci tlak spôsobuje globálny rast cien komodít, ktorý nepodporuje takmer nič iba lacné peniaze nalievané centrálnymi bankami do komerčný bánk, ktoré pokračujú vo svojom špekulovaní na finančných trhoch. Z tohto dôvodu až doteraz rástli tiež akciové trhy do rozmerov ďalšieho adepta na prasknutie. Avšak zdá sa, že monetárne uvoľňovanie nateraz končí, keďže centrálne banky začínajú vyhlasovať situáciu pod kontrolou. Finančný systém tak začína strácať lacný kapitál a bez jeho prílivu budú tlaky na rast cien aktív oveľa slabšie. Preto v prvých mesiacoch roku 2010 predpokladáme pokračovanie deflačných tlakov. Naše očakávanie hovorí o postupnom zosilňovaní deflácie v prvom polroku 2010, čo bude spôsobovať tlaky na ďalšie krachy firiem a jednotlivcov, zvyšujúcu sa nezamestnanosť a po vyčerpaní vládnych stimulov aj tlaky na ekonomický pokles. Riziková averzia Ako náhle opäť začne tlak na pokles komodít a akcií, tak špekulačný kapitál začne tieto trhy prudko opúšťať. Dlhodobým tlakom bude uzatváranie kohútikov likvidity centrálnymi bankami. No rýchlym spúšťačom môže byť aj samočinný proces na báze čiernej labute (Lehman Brothers) alebo šedej labute (Dubaj) Jednoducho, špekulatívny kapitál rýchlo opustí trhy, ktoré dlhodobo živil a ktoré mu teraz hrozia stratami. Pád cien tak môže byť prudký a konať sa v priebehu pár dní a hodín. Tento kapitál sa automaticky naleje do dlhopisov. V tejto prvej fáze rizikovej averzie tak kapitál opustí najmä akcie a komodity, čo bude podporovať defláciu. Praskne tak bublina, ktorá sa vytvára už takmer rok na komoditách a 9 mesiacov na akciách a tie sa s veľkou pravdepodobnosťou vrátia omnoho nižšie. Pri tomto poklese utrpia všetky finančné inštrumenty, kde sa hromadil špekulatívny kapitál je napríklad AUD. Prasknutie druhej bubliny na seba nenechá dlho čakať. Suverénne štáty však budú neustále pod obrovským tlakom z dôvodu zhoršovania sa ich bilancií. Najväčším problém bude ich schodok verejných financií, keď ich výdavky budú rasť ako kompenzácia za sociálne benefity, avšak príjmy sa budú naďalej zhoršovať. Vývoj príjmov v USA ukazuje nasledujúci graf:
Prasknutie druhej bubliny sa bude týkať dôveryhodnosti samotných krajín a následného odlivu kapitálu z dlhopisových trhov. Predtým si však povedzme viac o spotrebiteľovi, ktorý vždy bol a bude základom ekonomiky. Spotrebiteľ v problémoch Daňové príjmy fyzických osôb poklesli o vyše 30% a podobne to vyzerá aj na poli firiem, ktoré sa snažia optimalizovať svoje hrubé zisky. Hovorili sme, že kľúčom k ďalšiemu vývoju bude spotrebiteľ a pokiaľ sa nepozviechajú spotrebitelia, tak je nemožné očakávať zlepšenie ekonomického prostredia ani pre firmy. Spotrebitelia však budú mať nesmierne ťažké obdobie. Sú po krk v dlhoch a tie ich pomaly začínajú prevalcovávať. Nasledujúci graf ukazuje vývoj delikvencií alebo zabavenia majetku v USA:
Delikvencie dosahujú až 9% z poskytnutých hypotekárnych úverov a pri obrovskom množstve resetov hypotekárnych sadzieb v tomto roku môžeme očakávať, že situácia sa tak skoro nestabilizuje. Na spotrebiteľa sa to valí zo všetkých strán. Nasledujú graf ukazuje predpokladaný vývoj nezamestnanosti v USA:
V predchádzajúcich komentároch sme hovorili o tom, že nezamestnanosť v USA je štrukturálneho charakteru a k jej zlepšeniu nepomôžu žiadne vládne výdavky iba zlepšenie ekonomického prostredia cez jeho sprehľadnenie a väčšie daňové úľavy. Deje sa však pravý opak. Vláda z dôvodu zabráneniu krízy koná netransparentne a zvyšuje odvody pre najdôležitejší ekonomický sektor – malé firmy. V takomto prostredí čaká vládu ďalší pokles daňových príjmov. S poklesom schodku verejných financií a snahe vlády naštartovať ekonomiku bude rásť vplyv vlády na celkovú ekonomiku. Nasledujúci graf ukazuje trend nárastu vládnych výdavkov ako podielu na HDP USA od roku 1900. Vidíme, že čoskoro tieto výdavky dosiahnu vojnovú úroveň:
Zadlženie prudko rastie a pokiaľ tu ukazujeme iba grafy z USA, nie je to zďaleka iba USA, ktoré má podobný vývoj. Takmer všetky vyspelé krajiny sú na tom s drobnými rozdielmi rovnako. Pozrime sa napríklad na čísla z USA. Priemerná americká rodina je zadlžená za svoje záväzky v objeme nad 100,000 dolárov. Ak však k tejto sume pripočítame vládny dlh, tak dostaneme zadlženie nad 500,000 dolárov na každú americkú rodinu. Aká je pravdepodobnosť, že táto suma bude niekedy splatená? Následok prasknutia druhej bubliny Prasknutie súčasných minibublín na akciovom a komoditnom trhu nebude mať na reálnu ekonomiku príliš veľký vplyv. Utrpia hlavne investori, ktorí sa nevzdali nádeje na pokračovanie prudkého rastu trhov finančných aktív. Avšak prasknutie bubliny na dlhopisových trhoch bude mať oveľa silnejší a hlbší vplyv. Nedôvera investorov voči vládnym dlhom sa začne prejavovať v postupnom požadovaní vyššieho výnosu za svoje peniaze. Dlhopisy už dávno nie sú bezriziková investícia a ich vysoká súčasná úroveň naznačuje, že dlhodobý smer cesty je iba jeden – dolu. Proces môže byť postupný a pozvoľný, avšak môže byť aj rýchly v závislosti na finančnom zdraví najväčších dlžníkov. Krach pár z nich by celý proces výrazne zrýchlil. Pri tom, ako začnú investori požadovať väčší výnos zostanú aukcie vládnych dlhopisov neuspokojené. Vláda preto bude musieť postupne zvyšovať úrokové náklady a celá výnosová krivka dlhopisov začne narastať. Rastúce úroky však začnú na vládne rozpočty pôsobiť kontraproduktívne a centrálne banky budú musieť pristúpiť k ďalšiemu kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Záver Zhrňme si teda uvedené myšlienky. Z fundamentálneho hľadiska predpokladáme:
| ||
